Ja a bezdrôtové technológie

Po dlhej dobe mám aj čo napísať. Nedávno som šiel hrať na hru pre Xbox 360 a uvedomil som si že mám veľmi zvláštny vzťah k bezdrôtovým technológiám. Presnejšie ich na pár výnimiek nemám rád. A prečo ma k tomuto zisteniu priviedol zrovna Xbox? Pre Xbox mám 2 ovládače, jeden bezdrôtový a druhý s drôtom. 99% času keď hrám Xbox tak hrám práve s tým s káblom. Ono je to viac menej z lenivosti. Totiž keď som si chcel zahrať hru zobral som bezdrôtový ovládač, zistil že batérie sú prázdne a v okolí nie sú žiadne nabité. Prečo mám vlastne bezdrôtový ovládač? Z nutnosti. Kedysi som mal Xbox v obývačke lebo do mojej izby sa nezmestil (už tak som tam mal PS2 a Wii) a v obývačke bola televízia ďaleko od gauču, takže káblový ovládač nedočiahol. Toto bol viac menej dôvod prečo používam čokoľvek bezdrôtové.

WiFi sieť doma? Chýbala štruktúrovaná kabeláž alebo sa skrátka neoplatilo tam ťahať káble. Po dlhej nespokojnosti s výkonom bezdrôtovej siete (veľmi často ma bezdôvodne odpojilo od siete a prenos väčších súborov bolo utrpenie) som zobral káble, krimpovacie kliešte a natiahol som si doma káble do všetkých miestností s počítačmi káble (akurát brat je stále bezdrôtovo, žiaľ má izbu na blbom mieste). Stabilita a prenosové rýchlosti sa zlepšili neporovnateľne. WiFi sieť mám stále zapnutú, bo mám zariadenia čo to využívajú (Wii, PS3, zopár notebookov a telefónov).

Jedna z technológii čo ma úplne obišla je Bluetooth. Viem že existuje, viem zhruba ako funguje, ale keďže som nikdy nemal nutnosť to používať, tak to ani nepoužívam (ostatne neviem ani veľmi ako). Jediné pre mňa relevantné aplikácie by boli mobily a nejaké periférie. Z rovnakého dôvodu prečo používam Xboxový káblový ovládač, používam PS/2 klávesnicu a myš (nepoužívam USB pre tieto 2 periférie, lebo by mi zbytočne zaberali USB porty). A čo sa mobilov týka mal som firemný mobil Nokia 6020 ktorý som neskôr odkúpil. Ten som zapojil cez kábel do serveru aby som ho mohol ovládať SMSkami. Prišlo mi najlogickejšie používať kábel aby som zabezpečil neustále spojenie. Ďalší mobil v poradí bol HP iPaq smartphone dodávaný aj s kolískou. Keďže sa ten telefón nabíjal cez kábel skrz ktorý sa prepájal s počítačom, tak som nevidel dôvod ho spájať cez Bluetooth. Ďalší v poradí bol iPhone. U tohoto si ani nie som istý či má Bluetooth a keď má tak sa s ním nedalo synchronizovať cez neho. Aspoň nie v dobe keď som ho mal ja. Keďže sa mi nabíjal cez rovnaký kábel ktorým som ho synchronizoval, tiež nebol dôvod používať Bluetooth. Po nehode s iPaqom a potom čo som vrátil iPhone som sa vrátil k 6020 s ktorým som spokojný.

Ešte sa trochu vrátim k herným konzolám. Celkovo mám doma všetky moderné herné konzoly. Wii, Xbox 360, PS3, PSP a Nintendo DS. Dalo by sa povedať že každú z nich používam podla ich "drôtovosti". Najčastejšie hrávam Xbox 360. Napájanie je pevne zapojené, sieť je cez Cat 5 kábel, ovládač je káblový. Je to konzola ktorú skrátka zapnem, vezmem ovládač a hrám. Ďalšia v poradí je Wii. Tam je ovládač bezdrôtový a aj pripojenie na internet je bezdrôtové. Rovnako aj PS3 ma takú zostavu. Len Wii vyhráva z dvoch dôvodov. Je bližšie (v mojej izbe) a v ovládačoch používa AA batérie. Takže keď zistím že nie je šťava v ovládači (čo je veľmi často), tak rýchlo pohľadám nejaké nabité batérie a vymením ich. U PS3 je to ťažšie. SIXAXIS ovládač používa vstavaný článok ktorý sa nabíja cez USB. Za normálnych okolností by som zapojil ovládač a hral. Problém je, že gauč je príliš ďaleko od televízora aby sa to dalo pohodlne hrať. PSP a NDS sú tak na pomedzí. Ale asi skôr hrám NDS lebo dlhšie vydrží batéria (a to mám rozšírenú batériu pre PSP). Pri prenosných konzolách mi skôr ako na kábli záleží ako rýchlo som schopný hru zapnúť a ako dlho vydrží bez nabíjania. NDS vyhráva na plnej čiare. Od zapnutia k hre je to veľmi krátky čas (niekedy to skúsim zmerať) a batéria vydrží omnoho dlhšie.

Káble majú výhodu že sú spoľahlivé, ale taktiež majú nevýhodu že zavadzajú. Pod stolom mám dva počítače a príslušné množstvo káblov. Hlavne keď človek často veci odpája a pripája tak sa to tam začína celkom slušne motať. Aj množstvo prenosných zariadení má svoju vlastnú nabíjačku. Chcem nabiť NDS? Potrebujem túto nabíjačku. Chcem nabiť mobil? Potrebujem tamtú. Chcem nabiť fotoaparát, kameru, alebo notebook? Každá z nich má vlastnú nabíjačku. Najnovšie to našťastie riešia výrobcovia univerzálnejšie a začínajú používať USB na nabíjanie. Toto eliminuje množstvo zbytočných káblov ale zas zaberá USB porty. USB je skutočne univerzálne, len pokiaľ nemáte aktívny USB hub, alebo dostatok USB portov tak nabíjať môžte len po jednom alebo veľmi malom množstve zariadení. To by až tak nevadilo keďže málokedy má človek vybité úplne všetko a nutne potrebuje všetko nabiť naraz. Tu ma z bezdrôtových technológií zaujala jedna konkrétna. Bezdrôtové (indukčné) nabíjanie. Teória je taká, že mám podložku na ktorú položím zariadenie a to zariadenie sa nabíja. Ak by toto podporovalo každé zariadenie tak by to výrazne znížilo množstvo káblov. Žiaľ nedostala sa mi do rúk táto technológia, takže veľa k nej neviem povedať. Ale rozhodne by to bolo super dojsť domov, z vrecka položiť mobil na stôl, zobrať zo stola plne nabité NDS, zahrať si hru zatiaľ čo sa mobil nabíja. Takto by som nemusel často myslieť na nabíjanie zariadení.

TL;DR : Nemám rád bezdrôtové technológie, mám rád káble, ale bezdrôtové nabíjanie môže byť zaujímave.

Oneironaut I

Tak, po dlhej dobe skúšania mať znova lucidný sen sa mi to viac-menej náhodou podarilo.

Včera (16.10.2010) som bol na narodeninovej oslave mojej najlepšej kamarátky. Bolo super. Párty ako sa patrí. Pokecal som si ľuďmi čo som dlho nevidel, vypil nejaké tie nealko pivá (som zodpovedný vodič), zahral pár hier Magic: The Gathering, skrátka pohodička. Keďže som v nedeľu pre zmenu šiel na rodinný obed bo sestra mala narodeniny, tak som sa rozhodol ísť skôr domov. Nebol som jediný čo šiel domov. Po tom ako sme sa rozlúčili, zaviezol som Lenku a Romana domov. Domov som sa dostal okolo tretej ráno a keďže som bol vcelku uťahaný tak som šiel spať. O piatej ráno ma však zobudil bo nemal pri sebe kľúče a potreboval sa dostať domov. Toto je vcelku kritická udalosť v tomto príbehu, lebo ma zobudil pred REM spánkom.

Jedna z metód ako navodiť lucidný sen je zobudiť sa tesne pred REM spánkom, chvíľu pobudnúť hore a ísť znova spať. Dôležité je nezobudiť sa úplne. Keď som šiel bratovi otvoriť, tak som zapol dosť mozgových kapacít aby som ten úkon zvládol, ale nie dostatok aby som robil čokoľvek komplikovanejšie. Potom ako som zaspal tak sa mi začal snívať vcelku zvláštny sen.

Sedel som na chodbe a vyťukával niečo do počítačového terminálu. To mi bolo už zvláštne, bo na chodbe žiaden terminál nemáme. Potom ma však začal niekto hrýzť do ľavej ruky, vcelku to bolelo. Nepamätám si však kto to bol. Túto bolesť prisudzujem tomu že som si asi priľahol tú ruku a tá sa mi následne odkrvila. Toto všetko mi začalo byť divné tak som spravil kontrolu reality (veľmi rýchlo bo bolesť bola nepríjemná). Potom ako som si uvedomil že je to naozaj sen tak som sa ocitol vo vlastnej izbe. Stál som uprostred izby a nevedel som sa z nej dostať. Mohol som sa vznášať po celej izbe a presúvať sa závratnou rýchlosťou, no nedokázal som opustiť svoju maličkú izbu. Tu už som znova stál na hranici paniky a krátko na to som sa prebudil.

Bol to zvláštny zážitok ktorý mi ukázal že isté DILD techniky vskutku fungujú. I keď som ich vyskúšal viac-menej náhodou.

Tento záznam spisujem s odstupom takže niektoré detaily si veľmi nepamätám, tak mi odpusťte nie veľmi detailný a popisný zápis zážitku.

Tetris a iné veci

Dlho som ničím neprispieval. Buď mi život dáko stagnoval že sa nič nedialo, alebo keď sa dialo tak som tu veľmi nechcel rozoberať. Každopádne som spravil 2 vlogy ohľadom Masters of Rock a Brutal Assault ktoré sa mi vôbec nepáčili, takže ich bude prerobím alebo sa na ne úplne vybodnem. Ale zas aby ste nepovedali že ničím neprispievam tak sem dám aspoň video čo ma vždy pobaví.

Ja a Facebook

Kto ma pozná, vie že Facebook moc nemusím. Lenže problém je, že niektorých ľudí inak neskontaktujem. Tak som si založil účet. Ach jaj, teraz musím prestaviť všetky nastavenia nech je tam maximálne súkromie. Ani len reálne meno tam nepoužívam, len svoju prezývku.

Lucidné sny

Včera som zašiel na stoku internetu menom 4chan s tým že ma hádam nejak pobaví. Po dlhej dobe som skočil na /b/ kde som našiel vlákno že "obrázky ktoré nesmú chýbať vo vašom /b/ adresári." Väčšina z nich boli obrázkové meme, či iné vtipné obrázky. Zaujal ma však jeden obrázok s veľmi dlhým textom ktorý pojednával o lucidných snoch. Úplne som zabudol na celý 4chan a čítal som tento celkom dlhý text.

Celé to bolo písané niekym kto zjavne o tom niečo vie. Vysvetľoval jednotlivé pojmy a spôsoby ako dosiahnuť lucidné sny. Hneď prvá vec o ktorej vravel boli Snové znamenia (Dream signs). Sú to prvky po ktorých sa treba hneď obzerať aby človek mal tušenie či sníva, alebo bdie. Keď človek spí tak ma povypínané isté časti mozgu, takže rozlišovať toto je veľmi problematické, ale cvikom sa dá naučiť sa to. Ďalší koncept bol Kontrola reality (Reality check), kde človek skontroluje či sníva alebo bdie. Vo filme Počiatok (Inception) toto riešili skrz svoje totemy (malé predmety o ktorých iba oni vedeli ich vlastnosti a ako sa majú chovať). Pri lucidných snoch je to trochu iné. Sú isté veci ktoré sa chovajú inak v sne a inak v realite. Napríklad dýchanie. Človek keď si zacpe nos a pokúsi sa dýchať, tak sa v realite nenadýchne, ale v z sne s tým nemá problém, lebo reálne mu nič neblokuje dýchacie cesty. Keď človek spí, tak je v spánkovej paralýze tak aby mohol pokojne dýchať. Je to veľmi jednoduchá kontrola reality a tak som sa rozhodol že to bude moja primárna kontrola reality. Keďže nič v snoch nefunguje na 100% rovnako, treba mať aj záložnú kontrolu. Niečo čo človek otestuje keď primárna kontrola zlyhá, ale snové znamenia naznačujú že som v sne. Ako záložné kontroly som si zvolil kontrolu rúk, alebo kontrolu gravitácie. Totiž keď človek sníva tak z nejakého dôvodu detaily na rukách sú zlé. Buď sú ruky rozmazané alebo chýbajú odtlačky prsov. Potom gravitácie tiež nemusí fungovať normálne.

Ďalšia vec o ktorej rozprával boli rôzne spôsoby ako vyvolať lucidný sen. V princípe sú 2 hlavné typy: DILD a WILD. DILD (Dream-initiated lucid dream) je keď človek začne normálne snívať a neskôr si uvedomí že sníva a prejde do lucidného sna. WILD (Wake-initiated lucid dream) je keď človek prejde z bdenia rovno do lucidného sna. WILD je podstatne ťažšie sa naučiť, ale v princípe dáva lepšie výsledky. DILD je oveľa jednoduchší, ale je zároveň viac náhodný, takže nie vždy sa podarí. Keď už sa človek rozhodne pre hoc ktorý spôsob, treba pred ním si začať hovoriť mantru. Niečo čo nastaví myseľ na lucidné sny. Ja som zvolil jednoduchú mantru "Budem mať lucidné sny." Ono je toho ešte kúsok viac na čo treba myslieť a čomu sa venovať. Keď chcete viac, doporučujem si nájsť o tom niečo viac.

Keďže som čítal o lucidných snoch celkom neskoro (tuším boli dve hodiny ráno), rozhodol som sa to rovno vyskúšať. Aj keby sa mi nič nepodarilo, tak je to stále aspoň nejaký začiatok. Ľahol som si vyprázdnil som si myseľ (keďže som bol šialene unavený tak to nebol problém), začal som opakovať si mantru a postupne som začínal myslieť na veci o ktorých by som rád sníval. Strašne moc som si chcel predstaviť krásnu zelenú lúku. Tu som však narazil na prvý kameň úrazu. Začal som si predstavovať tie najdesivejšie obrazy ako ma mohli napadnúť. Veci z ktorých by sa dali robiť kvalitné horory. Nechcel som však zaspať s takýmito obrazmi v hlave, tak som sa stále budil aby som zmenil scenériu. Len každým prebudením to bolo horšie a horšie. Nakoniec ma moja únava premohla a ja som zaspal. Začal sa mi snívať sen o dvoch deťoch ktoré sú sami doma. Tipujem že mohli mať tak 10 rokov. Celý sen bol o tom že ich tam desil šedivý mimozemšťan. Rozhodne nie taký roztomilý ako Asgardi zo Stargate SG-1. Toto bol veľmi desivý šedivák. Najhoršie bolo že iba naznačoval svoju prítomnosť. V jednom momente tie deti šli do pivnice ju skontrolovať boli tam jedny dvere na konci pivnice. Boli otvorené a prázdne. Celá pivnica bola relatívne dobre osvetlená takže tam nebolo žiadne miesto kam sa skryť. Chlapci iba nakukli skonštatovali že je to prázdne a vyrazili hore schodmi. V tom si jeden z nich všimol kútikom oka že dvere, ktoré boli pred tým otvorené, sú zrazu zavreté. Tu začína prituhovať. Totiž až teraz som si pomaly začínal uvedomovať že snívam. Keďže som tam bol bez tela, tak som nemohol spraviť svoje kontroly reality. Čo bola kontrola reality sama o sebe. Vidiac čo je toto za sen som sa rozhodol prebudiť. Bo horor som si zrovna prežívať nechcel. Zobudil som sa a nahmatal som niečiu cudziu ruku pri sebe. Začal som rýchlo rozmýšľať že kto by mohol spať pri mne. Nik logický ma nenapadol (okrem Mišky, ale ta bola predsa doma), to bolo pre mňa snové znamenie na kontrolu reality. Pred tým som však zachytil že je to jedno z tých detí a práve ma kusol do prstov. Rýchlo som si chytil nos aby som skontroloval realitu. Bez problémov som dýchal. Okamžite som sa zobudil a srdce mi tĺklo ako o závod. Rýchlo som znova skontroloval realitu. Tentokrát som už nevedel dýchať cez blokovaný nos, čo ma okamžite ukľudnilo.

Prvé skúšanie lucidných snov bol i úspech (podarilo sa mi prejsť do lucidného sna), i neúspech zároveň (hororový lucidný sen nie je to čo som chcel). Keď som pozeral Inception tak som si všimol že Cobb (Leonardo Di Caprio) je vydesený zo sna v rámci snu. Keď v jednom momente zúfalo testoval realitu svojim totemom, tak bolo vidieť hrôzu na jeho tvári. Keď som to teraz zažil, tak som pochopil ten des. Waking nightmare (nenapadá ma dobrý preklad, niečo ako zobudiť sa do nočnej mory) je jeden z najhorších nočných môr čo človek môže mať. Lebo prebudiť sa z jedného hororu do druhého nie je nič príjemné.

Tak či tak to skúsim znova. Len si asi pred tým pozriem nejakú komédiu, či veselý film, nech nemyslím na tak desivé veci.