Lucidné sny

Včera som zašiel na stoku internetu menom 4chan s tým že ma hádam nejak pobaví. Po dlhej dobe som skočil na /b/ kde som našiel vlákno že "obrázky ktoré nesmú chýbať vo vašom /b/ adresári." Väčšina z nich boli obrázkové meme, či iné vtipné obrázky. Zaujal ma však jeden obrázok s veľmi dlhým textom ktorý pojednával o lucidných snoch. Úplne som zabudol na celý 4chan a čítal som tento celkom dlhý text.

Celé to bolo písané niekym kto zjavne o tom niečo vie. Vysvetľoval jednotlivé pojmy a spôsoby ako dosiahnuť lucidné sny. Hneď prvá vec o ktorej vravel boli Snové znamenia (Dream signs). Sú to prvky po ktorých sa treba hneď obzerať aby človek mal tušenie či sníva, alebo bdie. Keď človek spí tak ma povypínané isté časti mozgu, takže rozlišovať toto je veľmi problematické, ale cvikom sa dá naučiť sa to. Ďalší koncept bol Kontrola reality (Reality check), kde človek skontroluje či sníva alebo bdie. Vo filme Počiatok (Inception) toto riešili skrz svoje totemy (malé predmety o ktorých iba oni vedeli ich vlastnosti a ako sa majú chovať). Pri lucidných snoch je to trochu iné. Sú isté veci ktoré sa chovajú inak v sne a inak v realite. Napríklad dýchanie. Človek keď si zacpe nos a pokúsi sa dýchať, tak sa v realite nenadýchne, ale v z sne s tým nemá problém, lebo reálne mu nič neblokuje dýchacie cesty. Keď človek spí, tak je v spánkovej paralýze tak aby mohol pokojne dýchať. Je to veľmi jednoduchá kontrola reality a tak som sa rozhodol že to bude moja primárna kontrola reality. Keďže nič v snoch nefunguje na 100% rovnako, treba mať aj záložnú kontrolu. Niečo čo človek otestuje keď primárna kontrola zlyhá, ale snové znamenia naznačujú že som v sne. Ako záložné kontroly som si zvolil kontrolu rúk, alebo kontrolu gravitácie. Totiž keď človek sníva tak z nejakého dôvodu detaily na rukách sú zlé. Buď sú ruky rozmazané alebo chýbajú odtlačky prsov. Potom gravitácie tiež nemusí fungovať normálne.

Ďalšia vec o ktorej rozprával boli rôzne spôsoby ako vyvolať lucidný sen. V princípe sú 2 hlavné typy: DILD a WILD. DILD (Dream-initiated lucid dream) je keď človek začne normálne snívať a neskôr si uvedomí že sníva a prejde do lucidného sna. WILD (Wake-initiated lucid dream) je keď človek prejde z bdenia rovno do lucidného sna. WILD je podstatne ťažšie sa naučiť, ale v princípe dáva lepšie výsledky. DILD je oveľa jednoduchší, ale je zároveň viac náhodný, takže nie vždy sa podarí. Keď už sa človek rozhodne pre hoc ktorý spôsob, treba pred ním si začať hovoriť mantru. Niečo čo nastaví myseľ na lucidné sny. Ja som zvolil jednoduchú mantru "Budem mať lucidné sny." Ono je toho ešte kúsok viac na čo treba myslieť a čomu sa venovať. Keď chcete viac, doporučujem si nájsť o tom niečo viac.

Keďže som čítal o lucidných snoch celkom neskoro (tuším boli dve hodiny ráno), rozhodol som sa to rovno vyskúšať. Aj keby sa mi nič nepodarilo, tak je to stále aspoň nejaký začiatok. Ľahol som si vyprázdnil som si myseľ (keďže som bol šialene unavený tak to nebol problém), začal som opakovať si mantru a postupne som začínal myslieť na veci o ktorých by som rád sníval. Strašne moc som si chcel predstaviť krásnu zelenú lúku. Tu som však narazil na prvý kameň úrazu. Začal som si predstavovať tie najdesivejšie obrazy ako ma mohli napadnúť. Veci z ktorých by sa dali robiť kvalitné horory. Nechcel som však zaspať s takýmito obrazmi v hlave, tak som sa stále budil aby som zmenil scenériu. Len každým prebudením to bolo horšie a horšie. Nakoniec ma moja únava premohla a ja som zaspal. Začal sa mi snívať sen o dvoch deťoch ktoré sú sami doma. Tipujem že mohli mať tak 10 rokov. Celý sen bol o tom že ich tam desil šedivý mimozemšťan. Rozhodne nie taký roztomilý ako Asgardi zo Stargate SG-1. Toto bol veľmi desivý šedivák. Najhoršie bolo že iba naznačoval svoju prítomnosť. V jednom momente tie deti šli do pivnice ju skontrolovať boli tam jedny dvere na konci pivnice. Boli otvorené a prázdne. Celá pivnica bola relatívne dobre osvetlená takže tam nebolo žiadne miesto kam sa skryť. Chlapci iba nakukli skonštatovali že je to prázdne a vyrazili hore schodmi. V tom si jeden z nich všimol kútikom oka že dvere, ktoré boli pred tým otvorené, sú zrazu zavreté. Tu začína prituhovať. Totiž až teraz som si pomaly začínal uvedomovať že snívam. Keďže som tam bol bez tela, tak som nemohol spraviť svoje kontroly reality. Čo bola kontrola reality sama o sebe. Vidiac čo je toto za sen som sa rozhodol prebudiť. Bo horor som si zrovna prežívať nechcel. Zobudil som sa a nahmatal som niečiu cudziu ruku pri sebe. Začal som rýchlo rozmýšľať že kto by mohol spať pri mne. Nik logický ma nenapadol (okrem Mišky, ale ta bola predsa doma), to bolo pre mňa snové znamenie na kontrolu reality. Pred tým som však zachytil že je to jedno z tých detí a práve ma kusol do prstov. Rýchlo som si chytil nos aby som skontroloval realitu. Bez problémov som dýchal. Okamžite som sa zobudil a srdce mi tĺklo ako o závod. Rýchlo som znova skontroloval realitu. Tentokrát som už nevedel dýchať cez blokovaný nos, čo ma okamžite ukľudnilo.

Prvé skúšanie lucidných snov bol i úspech (podarilo sa mi prejsť do lucidného sna), i neúspech zároveň (hororový lucidný sen nie je to čo som chcel). Keď som pozeral Inception tak som si všimol že Cobb (Leonardo Di Caprio) je vydesený zo sna v rámci snu. Keď v jednom momente zúfalo testoval realitu svojim totemom, tak bolo vidieť hrôzu na jeho tvári. Keď som to teraz zažil, tak som pochopil ten des. Waking nightmare (nenapadá ma dobrý preklad, niečo ako zobudiť sa do nočnej mory) je jeden z najhorších nočných môr čo človek môže mať. Lebo prebudiť sa z jedného hororu do druhého nie je nič príjemné.

Tak či tak to skúsim znova. Len si asi pred tým pozriem nejakú komédiu, či veselý film, nech nemyslím na tak desivé veci.

Veľké upratovanie garáže

Dnes ráno som vstal (po dlhej dobe som sa aj slušne vyspal) a nevediac poriadne čo robiť tak som začal hrať Allods online. Ak sa chce niekto ku mne pridať, nech mi dá vedieť. Na IKE hrám za ligu a na ZAK za impérium. Každopádne spustím hru, spravím jeden dva questy a príde za mnou brat že potrebuje pomôcť presunúť 4 stoly. V ten moment mi prebleskne hlavou "Čo má furt s tými stolmi? V pondelok po mne chcel posúvať stoly dvakrát." Tak som sa presunul do bezpečnej zóny v Allods a šiel som mu pomôcť s tým že sa za chvíľku vrátim. Viac som sa mýliť nemohol. Tie stoly boli mrte zapratané, v garáži sa nedalo hýbať. Tak som mu pomohol presunúť nejaké veci aby sme vyniesli tie stoly. Keď sme boli u toho tak sme tu garáž poriadne vypratali. Odstránili sme veci čo tam byť nemuseli a vyslovene zavadzali (keď sme u toho, nechce niekto wifi anténu so ziskom 19dB?). Potom som zistil že ten druhý stôl s ktorým som mu mal v pondelok pomôcť (nakoniec som nemusel ale aj tak ma kvôli tomu zobudili) je biliardový stôl. Taký stôl váži aj viac ako 150kg. Tak sme si zavolali nejakých robošov aby nám s tým pomohli a presunuli sme ho do stredu. Spravili sme ešte nejaké presuny s vecami a nakoniec sme mali brutálne veľa miesta. Server som presunul kus ďalej a dal som ho do veľmi peknej skrinky. Konečne je server na nožičkách, takže ma nebude štvať ak sa bratovi náhodou vyleje to terárium/akvárium. Presunuli sme rohové akvárium (z ktorého tieklo) do rohu.

Po tom ako sme ako tak skončili a najedli sa varenej kukurice sme šli ešte s bratom a jeho holkou na pizzu. Sa často nestáva že by ma pozval von, tak som veľmi rád prijal. Po tom ako sme sa najedli sme šli kúpiť nejaké svetlá do Tesca v Lamači. Skočili sme do zverimexu čo tam pri Tescu je a pozreli sa po svetlách. Tie svetlá stáli cez 30€ bez žiarovky. Bratovi toľko za svetlá nechcel vyhodiť, ani sa mu len nepáčili. Tak sme sa rozhodli že nakúpime v Tescu. Vyliezli sme hore, obzreli sme sa po nejakých lampách (7€ bez žiarovky). Lepšie, len mali sme nejaké pochybnosti. Neskôr sme tam našli objímky na žiarovky, káble a terakotové kvetináče. Brat sa chvíľu nad tým zamýšľal. Tak som mu ešte pripomenul že som elektrotechnik a že som schopný mu to poskladať (ono by zvládol aj človek bez elektrotechnického vzdelania). Tak sme si zozbierali súčiastky, poskladali na dáky vyložený stôl a rozmýšľali sme ako by to šlo, ako by sme to zavesili a tak ďalej. Nakoniec sme sa rozhodli pre objímku s terakotou. Jedna terakotová lampa nás stála 5€ aj so žiarovkou.

Po tom ako sme sa vrátili domov (okolo desiatej už) som začal vyrábať lampy. Brat začal lepiť silikónom napodobeninu skaly na sklo. Potom, čo sme sme obaja skončili, sme nahodili do terária kamene, štrk a dve drevá. Zavesili sme kvetináčové lampy a kochali sa pohľadom na skvelé terárium pre nášho kajmana. Čo mi pripomína že kajmana zavesím na internet cez webkameru. Takže možno čoskoro uvidíte na týchto alebo spriatelených stránkach kajmana live.

Dnešok bol úplne skvelý lebo som nesedel furt za počítačom a niečo zmysluplné som robil. Zo zapratanej garáže sme s bratom spravili pekne zariadenú biliardovú herňu. Brat tam ešte prihodí pokrový automat, šipky a gauč. Týmto to bude úplne dokonalé. Trochu ma štve že som sa veľmi nemohol zúčastniť skrz toto na natáčaní.

Fotky možno prihodím neskôr.

Použitelný browser neexistuje

Pracujem na podpore pre jednu softvérovú firmu. Táto firma vyrába sadu webových aplikácii a mojou úlohou je poskytnúť podporu zákazníkom k týmto softvérom. Keďže sú to webové aplikácie tak musím k práci používať webový prehliadač. Dokonca naše nástroje čo používame sú založené na webe. Bez prehliadača alebo internetu celkovo v práci nemám veľmi čo robiť. A tu sa dostávam ku kameňu úrazu. Musím použivať prehliadač, ale žiaden použiteľný nie je.

Doteraz som mal skúsenosti s Firefoxom, IE (6,7,8), Operou, Chrome a Safari. Žiaden však nevyhovuje mojej práci. Teraz rozoberiem každý prehliadač. Presnejšie prečo ho chcem používať a prečo ho používať nemôžem.

Firefox

Prečo áno: Firefox mám veľmi rád a zo všetkých prehliadačov si myslím že tento je najpoužiteľnejší. Má správnu sadu rozšírení ktoré mi zjednodušujú prácu, ovládanie myšou je skvelé a dá sa veľmi dobre upravovať. Taktiež ma zo všetkých prehliadačov najlepší prístup ku cookies. Obsah cookies si dokážem zobraziť na 3 kliky čo urýchľuje moju produktivitu. Taktiež ked si dám zobraziť cookies tak mi to zobrazí pre aktuálnu stránku čo mi zjednodušuje hľadanie.

Prečo nie: Firefox za posledné roky trochu podrástol a stal sa z neho pamäťový pažravec. Taktiež JavaScript nezvláda tak rýchlo ako povedzme Chrome. Možno na jednom tabe áno. Ale keď mám 10 tabov s náročnými JavaScriptami, tak mám procesory zaťažené na 100% a Firefox sa ide závratnou rýchlosťou slimáka ťahajúc tank zapadnutý v blate. Dúfam že Firefox 4 to nahradí prechodom na multithreading. Taktiež keď niečo nahodím do addonov tak potrebujem reštartovať celý Firefox.

Internet Explorer

Prečo áno: Tu ma veľmi nenapadá dôvod prečo by som chcel používať Internet Explorer. Nemám ho rád. Jediné použitie pre IE ktoré ma napadá je stiahnuť si iný prehliadač.

Prečo nie: Zoznam je príliš dlhý aby som vymenoval všetko, tak vymenujem len hlavné veci. Prístup ku cookies je vtip (otvoriť si adresár kde IE ukladá súbory v ktorých je obsah cookies je minimálne šialené), pofidérne používanie HTML štandardov (konečne už IE 6 upadlo do zabudnutia) a množstvo bezpečnostných dier.

Opera

Prečo áno: Operu som nikdy nemal veľmi v obľube, tak som ju dlho nepoužíval (naposledy som ju skúšal v roku 2004 sa mi zdá). Nedávno som ju stiahol aby som ju vyskúšal a eventuálne používal k práci. Bol som veľmi milo prekvapený. Dizajn má veľmi úhľadný a má integrované pre mňa relevantné funkcie. Je vcelku rýchla i pod väčšou záťažou. Cookies su na trochu blbom ale aspoň logickom mieste.

Prečo nie: Nebyť pár detailov tak prejdem na Operu (tento článok práve píšem v Opere). Len niektoré detaily dokážu vytočiť tak že kričím nadávky do monitoru. Napríklad trojklik. Každý normálny prehliadač vyberá trojklikom celý riadok, len chlapci od Opery sa rozhodli že sa bude miesto toho vyberať veta (štvorklik vyberá odsek). Pre niekoho užitočná vec, pre mňa neskutočná otrava. Totiž mená, heslá a URL si ukladám pod seba v text area aby som k tomu mal ľahký prístup. Každé jedno na jednom riadku. Chcem meno? Dvojklik. Chcem heslo? Dvojklik. Chcem URL? Trojklik a začnem nadávať lebo mi to vybralo celú text area. Tak si vravím fajn, však je ešte jeden spôsob. Dvojklik na www a potiahnem výber na com a budem mať vybraté čo chcem. Presne ako v každom rozumnom prehliadači, či v akomkoľvek programe čo pracuje s textom, že? NIE! Totiž chlapci od Opery si povedali, však keď už niekto niečo si vyberie dvojklikom, už nebude chcieť rozšíriť svoj výber. Tak musím ako magor sa presne triafať na správne miesto aby som vybral text. Je to drobnosť ale dokáže nasrať. Ďalšia vec čo ma kúsok štve je, že ked človek maximalizuje okno, tak zmizne horná lišta a nasáčkujú sa tam taby. Uznávam že to neskutočne šetrí miestom, ale pripravuje ma to o ďalšie miesto kde by som mohol zrušiť minimalizáciu (dávam plus za to, že sa tam ta lišta objaví keď zruším minimalizáciu pre pohodlný presun okna). Taktiež v quicksearch bare mi chýba ponuka doporučení alebo už vyhľadávaných výrazov.

Chrome

Prečo áno:Chrome je neskutočne rýchly prehliadač čo krásne využíva multithreadingu. Nebyť pár detailov tak ho používam už len kvôli tomu že je brutálne rýchly. Taktiež, keď človek vytiahne tab z hlavného okna tak sa to okno nereloadne (veľmi dôležité pri AJAX aplikáciach).

Prečo nie: Stredné tlačítko. Stredné tlačítko používam v jednom kuse a som veľmi citlivý na správanie sa stredného tlačítka. Kliknutie na tab a zavrie sa (Chrome zvláda), kliknutie na tab lištu a otvorí sa naposledy zavretý tab (Chrome nezvláda, Firefox zvláda vďaka Tab Mix Plus pluginu), kliknutie na linku a otvorí ju v ďalšom tabe (Chrome zvláda so zmiešaným úspechom, určité linky ignoruje). Ďalšia vec čo ma štve je že nemôžem dať výnimku pre stránku so zlým SSL certifikátom. Potom ten drbnutý dizajn kde sú taby v hornej lište. Taktiež, Chrome je veľmi odľahčený softvér tak neponúka až tak veľa vecí na nastavovanie. Ponuka nastavení je úbohá. Kombinácia adresovej lišty s vyhľadávacou lištou je nešťastné riešenie. Som človek čo chodí na localhost často. Keď zadám do lišty localhost tak mi začne na googli vyhľadávať všetko o localhoste, takže musím zmazať adresu a napísať http://localhost .

Safari

Prečo áno: Jediný dôvod prečo používať Safari je, že je to najlepší prehliadač na mobil. Inak nič moc. Aspoňže používa Webkit. Cookies na veľmi logickom mieste ma a veľmi ľahko sa tam človek prekliká.

Prečo nie: Divne sa chová ohľadom stredového tlačítka. Na môj vkus až moc minimalistický prehliadač. Developer tools nie sú až tak dobré ako povedzme Firebug pre Firefox.

Ak by existoval prehliadač čo by kombinoval rýchlosť Chrome s použiteľnosťou Firefoxu, tak ho okamžite beriem.

To boli moje dôvody prečo používať a prečo nepoužívať daný prehliadač. Ono je toho kus viac čo by som mohol popísať a taktiež som nezahrnul všetky prehliadače (napr. Maxthon). Ak nesúhlasíte tak mi dajte vedieť v komentároch.

D&D - Chrám elementálneho zla

Nedávno som bol prizvaný do hry D&D, keďže som geek a mám rád hry na hrdinov, tak som pozvanie prijal a na hru sa dostavil. Hneď ako som došiel tak som zistil že nám mešká GM (Game Master), ktorý sa dostavil asi o 10-20 minút neskôr. Naša herná skupina pozostáva z Chaosa (GM), mňa, Vegiho, Squalla, Momo a Luc (Luc túto hru nehrala, bo sa chcela len pozerať). Potom ako Chaos s Momo prišli, sme sa dali do tvorby postáv. Keďže D&D nehrám až tak často tak som bol v tom trochu stratený. Predsa len som vyrastal na DrD (Dračí Doupě). S veľkou trpezlivosťou nám Chaos pomohol vytvoriť si postavy. Pôvodne som chcel byť Ranger, lenže Squall sa tiež rozhodol pre toto povolanie tak som si zvolil Rogue. Predsa len sa zlodej v parte zíde. S nahádzanými hodnotami som nebol až tak spokojný, ale aspoň som tam nemal žiadne záporne modifikátory. Chcel som byť polovičným elfom, ale to mi nakoniec vyhovorili a stal som sa človekom (ako jediný v parte, zvyšok boli elfovia). Moja postava sa volala Simeon Talbot a bol to šľachovitý opálený elegán so zelenými očami vyzbrojený rapierom, krátkym lukom, päticou dýk a desiatim šípkami. Ako zaujímavosť som si kúpil Bag of Tricks (gray). Začínali sme na štvrtej úrovni, takže sme mali slušný počiatočný kapitál. K Bag of Tricks som si kúpil aj Bag of Holding. Tu som to ale asi dobre nevymyslel, lebo som mal skôr investovať do zbroje.

To bola moja postava. Vegi si zvolil elfieho druida s šedivou pleťou a zelenými vlasmi s ktorých mu trčali vetvičky a lístie. Ako spoločníka mal vlka. Squall si vybral elfiu rangerku ktorá bojuje s dlhým lukom a dýkou (veľmi nešťastná kombinácia, bo nemá poriadnu zbraň na blízko). Momo mala nejakú elfiu bojovníčku. Doteraz neviem podrobnosti, ale zvládala nejaké psychické útoky.

Celá kampaň (ktorá je mimochodom Return to the Temple of Elemental Evil) začína v meste ktorého meno si neviem spomenúť. Niečo ako Vovocong či niečo podobné. V meste sa nestihneme ani len ohriať a už putujeme do mestečka menom Hommlet. Po mesiaci cestovania sa tam dopravíme a začíname naše dobrodružstvo. Ja ako zlodej som okamžite začal získavať informácie o danom meste. Okrem pár mien som viac menej nezistil nič podstatné. Po výdatnej večeri a spánku (Squall a Vegi spali v lese, ja a Momo v hostinci) sme šli na sever do opusteného mesta Nulb. V hostinci som prespal na izbe sám, bo som paranoický zlodej. Cestou do Nulbu sme prespali na polceste v lese pod previsom (lialo jak z krhle) aby sme došli do Nulbu za svetla a nie za súmraku. Ako sme tam spali tak nás prepadla svorka vlkov. Dosť veľká svorka vlkov. Našťastie sme mali v družine druida ktorý ich upokojil zatiaľ čo my sme zobrali nohy na ramená a zdrhali. Ja som naspal asi 5 hodín zatiaľ čo Squall asi hodinu. Vegi nám našiel lístky čaju a spravil nám silný čaj že sme mohli v pohode ísť ďalej.

Zvyšok cesty bol dosť nezaujímavý. Na svitaní sme dorazili do Nulbu kde sme našli opustené mesto postavené na močiari. Stále pršalo a pršať neprestávalo. V celom meste ako tak držali pokope dve väčšie budovy: krčma a obchod s bylinkami. Keďže som zlodej tak mi prišlo logické to tam okukať a zistiť či sa tam nedá niečo cenné nájsť. Ako som vošiel do krčmi tak ma striaslo. Bolo tam chladnejšie než vonku, a to vonku zúril leják s prudkým vetrom. Ale chlad nebol jediné čo ma striaslo. Bolo tam niečo hrozivé a neprirodzené na tom mieste. Stále mi padal pohľad do jedného rohu. Keď už som bol riadne vystresovaný tak som tam vrhol pre istotu dýku. Nič sa nestalo. No nemárnil som čas, zdvihol som dýku a utekal z toho prekliateho miesta preč. Keď som vyšiel von, tak zvyšok družiny na mňa pozrel a uvidelo ako ma striaslo. Momo bola zvedavá že čo sa tam deje, tak tam vkročila. Ledva vstúpila nohou na prah tak oproti nej zaútočil prízrak. Nebyť jej neskonalého šťastia a šikovnosti, tak jej špička meča prebodne srdce a padne na zem mŕtva. Čo je dosť problém v kariére začínajúceho dobrodruha. Meč jej akurát zahral na rebrách. Vidiac toto nebezpečenstvo sme sa vydali ďaleko preč z tohto prekliateho mesta. I keď som si chcel ešte pozrieť ten obchod s bylinkami.

Vydali sme sa smerujúc na severovýchod do chrámu elementálneho zla, ktoré bolo toľko krát rabované dobrodruhmi že je to už prevažne ruina. Ale i tak sme počuli že by sa tam dalo nájsť niečo cenné a že to znova začína ožívať zlom. Keď sme prišli k bráne chrámu tak sme našli opustený chrám, ktorého vráta boli pevne zavreté. Nevidiac žiadne nebezpečenstvo sme sa rozdelili a začali prehľadávať okolie chrámu. Ja som pozeral steny a blízke okolie chrámu aby som videl kade sa tam dá dostať. Squall sa vydal smerom k veži s tým, že by mohol nájsť niečo zaujímavé. Momo sa zdržiavala niekde v mojom okolí, i keď je pravda že si nepamätám čo presne robila. Vegi šiel pozrieť kríky na úplne opačnom konci pozemku. Ako sa priblížil bližšie tak začul funenie. Dokonca jeho vlk začal vrčať. Vegi, odvážny to druid, sa pripravil na najhoršie. Zaprel sa do zeme a kryl sa štítom. Vyčkával že čo na neho zaútočí. Čo však nečakal, bolo tonové monštrum v tvare diviaka ktoré sa na neho vyrútilo plnou silou. Šanca že stretneme tohto hrozivého diviaka bola veľmi malá, ale stalo sa tak. Vegi, urastený to druid, Veľký dokonca aj na elfa, nezvládol sa ubrániť tomuto kolosu a utrpel ranu, že druhá podobná by ho skolila. Druid sa však nevzdával, zakričal o pomoc a pustil sa do boja s obludou. Nemal inú možnosť. Ak by bežal do bezpečia príšera by ho dobehla a nabrala na svoje hrozitánske kly, čo by bol koniec života tohto hrdinského elfa. Druid však nestrácal hlavu. Zatiaľ čo sme bežali z plných síl na pomoc, prikázal svojmu vernému vlkovi nech zaútočí na beštiu zozadu. Zlodej a bojovníčka bežali skrz celý dvor najkratšou cestou akú našli. Bojovníčka chvíľu rozmýšľala či by nebola rýchlejšia cesta naskrz chrám. Nakoniec jej došlo že by to trvalo dlhšie než ten chrám obísť. Elfia chodkyňa bežala z podstatne bližšieho miesta. Keď už sa dostala na dostreľ, ihneď brala svoj dlhý luk do rúk. Natiahla tetivu rýchlejšie ako by smrteľník dokázal zahliadnuť a vystrelila šíp na beštiu. Šíp bol ledva na pol ceste k svojmu cieľu a už bola tetiva napnutá s novým šípom. I keď je chodkyňa skúsená lukostrelkyňa, ktorá zasiahne na čo sa zahľadí, v tom zhone zle chopila luk ktorí jej pri pustení tetivy vypadol z rúk posielajúc šíp na prázdno do lesa. Druid sa chopil svojho meča a zahnal sa na beštiu. Zasiahol ju priamo do krku. Diviak ma však tuhý krk a rana ho akurát poriadne vyburcovala do zúrivosti. Vlk útočil na zadné nohy, no stále to bolo málo na toto monštrum. Druid sa uhýbal útokom beštie a sem tam uštedril ranu mečom. Druid bol však na konci so silami a diviak našiel malé okienko v druidovej obrane a zaútočil. Kla my prebodla bok a nešťastný druid od agónie odpadol. Jeho verný vlk zaskučal ako to videl. To už sa zvyšok družiny blížil aby ho zachránil. Zlodej sa zastavil hneď ako bol na dostrel, uchopil luk a vystrelil na beštiu. Šíp letel a zasiahol ju do oka. No táto rana ju však neskolila. Beštia mala v sebe ešte veľa síl. Chodkyňa sa len tak tak dostala k druidovi a začala zastavovať krvácanie. Ako každý chodec i ona vedela ako schopne zastaviť ranu. Skôr ako sa beštia stihla zahnať na chodkyňu či druida, bojovníčka zaútočila svojím mečom a udelila ranu ktorá beštiou otriasla. Monštrum sa však nedalo a ranu opätovalo. Ten kusanec by slabšiu povahu prepolil v páse. Nie však Eleanor, udatnú a bojmi zocelenú elfiu bojovníčku. Rana jej spôsobila šok, ale stáť dokázala. Beštia už strácala na síl čoho využil vlk a prekusol jej hrdlo. Bolo to víťazstvo nad beštiou, no za vysokú cenu. Druid bol síce stabilizovaný, no nebol z najhoršieho vonku. Bol na tom veľmi zle. To že pršalo tomu tiež nepomáhalo. Chodkyňa síce vedela zaviazať rany, či sa postarať o ranených, no nie za takýchto podmienok. Museli sme si nájsť prístrešok v ktorom by sme sa postarali o druida. Chodkyňa, zbehnutá v prežívaní v prírode, vytiahla svoju dýku a stiahla diviaka z kože. To nám dalo dobre 2 siahy na výšku i na šírku prístrešku. Nabrali sme mäsa čo sa dalo a ja som zobral kly beštie na pamiatku tohto víťazstva. Vedeli sme že tu zostať nemôžme, tak sme šli do hlbín lesa.

V lese sme upevnili kožu o strom, čím nám poslúžila ako prístrešok. Bojovníčka vytiahla z batohu držania suché drevo z ktorého sme si spravili oheň. Týmto sme boli schopný sa najesť a zabrániť prechladnutiu. Druid ležal nehybne a v bezvedomí na svojom lôžku. Bude trvať veľa dní kým príde k vedomiu a ešte viac kým sa zotaví. Po par hodinách sme však zahliadli až nepríjemne povedomí obrys. Príliš nápadne sa podobal predchádzajúcemu majiteľovi nášho prístrešku. Pomaly sa obrys blížil a ako bol bližšie tak sme pociťovali väčšiu a väčšiu hrôzu. Avšak po chvíli sme zahliadli ďalší obrys. Vedľa beštie kráčala žena v koženom brnení a s módnym účesom ako mal náš priateľ druid. Po tom ako sme si vymenili pár slov sa nad súkmeňovcom zľutovala a vyliečila ho. Pokarhala ho za neschopnosť vysporiadať sa s tvorom prírody a odišla. Druid síce pri vedomí, ale zďaleka nie pri sile, začal úpenlivo meditovať aby nabral síl na liečivé kúzla. Prírodnou mágiou vyliečil seba i Eleanor v rekordnom čase. Keďže sme boli už pripravený, tak sme si ešte uvarili kly ktoré som ukoristil, vydlabali ich a tým si spravili schopné rohy na pitie. Krátko na to sme sa zbalili a kožený prívesok zložili. Kožu som si odložil do svojho batohu a vykročili sme smerom k chrámu.

Pokračovanie nabudúce...

Audio knihy

Donedávna som nebol veľmi fanúšik audio kníh. Keď už si chcem niečo prečítať tak rád držím v rukách papierovú knihu. Preto nie som ani veľmi fanúšik ebookov, bo tam mi chýba ten dotyk a textúra papieru. A keď sme u toho nemám ani žiadnu dobrú ebook čítačku. Audio knihy mi prišli kus odtrhnuté od celého toho zážitku.

To sa však nedávno zmenilo. Som si nedávno pozeral Project Gutenberg a zistil som že tam majú aj audio knihy. Keďže mám nový mp3 prehrávač tak som si povedal že by som to mohol skúsiť (mimochodom, ten mp3 prehrávač zvláda aj zobrazovať ebooky, ale má žalostne malý displej). Tak som si našiel kategóriu audio kníh a začal som hľadať nejakú zaujímavú knihu. Jedna čo by som si rád prečítal je Beowulf. Len tá audio kniha čo je na Project Gutenberg mi dáko nesadla. Teda tá paní čo to čítala mi nesadla. Vyhnúc tejto knihe som si zvolil ďalšie knihy. Zo všetkých kníh som sa nakoniec rozhodol pre How to speak and write correctly od Josepha Devlina. Kniha pojednáva o tom ako správne rozprávať, čomu sa vyvarovať a čo dodržiavať. Je to veľmi zaujímavá kniha. Dozvedel som sa kopec veci o tom ako písať a ako rozprávať. Hádam si to čoskoro aj osvojím. Rozhodne odporúčam minimálne pozrieť túto knihu.

Keď som sa už rozhodol si tú knihu vypočuť tak som ju začal ťahať. Trochu ma rozladilo to že kapitoly sú rozdelené do samostatných súborov. Radšej by som bol ak by to bol jeden súbor. Neskôr keď som nad tým viac rozmýšľal tak som došiel k záveru že je to tak lepšie, bo ľahšie môžem preskakovať kapitoly ktoré som si už vypočul. Po stiahnutí som si ich nahodil do prehrávača. Veľmi nepekne ma prekvapilo že ten prehrávač nezoraďuje súbory podla názvov. Chvíľu mi trvalo kým som si toho všimol. Ďalšia zaujímavosť bola, že jednotlivé kapitoly sú nahratá rôznymi ľuďmi. Čo je celkom pochopiteľné, keďže tieto audio knihy sú dobrovolné nahrávky. Je celkom sranda počúvať jednu kapitolu ako ju číta chlapík s britským prízvukom a hneď na to ďalšiu kapitolu ako ju číta paní z Kalifornie. V jednom momente som mal dokonca pocit ako keby mi tu knihu čítala Seven of Nine (Jeri Ryan). V tom momente ma napadlo že by som v pohode zaplatil za audio knihu ktorú číta Morgan Freeman.

Audio kniha je celkom zaujímavý zážitok, bo mi umožňuje "čítať" knihu zatiaľ čo robím niečo iné. Začnem asi počúvať v aute na dlhších cestách. Napríklad cestou na Masters of Rock som nechytal žiadne rádio čo bolo dosť otravné.